Kraliky

Tato sipka znamena ze viac o tejto rubrike najdete v menu pod rubrikou co ste klikli.    

Súčasné plemená králikov vznikli zrejme z jedného spoločného druhového predka - králika divého.
Prvé písomné údaje o výskyte zvierat podobných králikom pochádzajú od Feníčanov, ktorí okolo roku 1000 p.n.l. popísali ich hojný výskyt na stredomorskom pobre�í �panielska. Z tejto časti Stredomoria sa postupne dostávali do ďaž�ích pobre�ných oblastí. V stredoveku boli králiky objektami požovačiek, zvlá�� dámskych. Chovali sa v ohradených priestoroch - leporáriách, kde mali zabezpečený úkryt pred dravcami a dostatočný prísun krmiva. Chov v leporáriách sa roz�íril aj do ostatných častí Európy a polo�il základy postupnej domestikácie (zdomácňovaniu) tohto druhu.
Vzhžadom na biologické vlastnosti králika, stredovekí chovatelia pomerne rýchlo vytvorili skupiny zvierat, ktoré sa svojimi znakmi a vlastnos�ami lí�ili od ostatných skupín králikov. Odli�ná farba srsti, jej �truktúra a anatomické zvlá�tnosti tela tvorili základ znakov a vlastností pri stanovovaní kritérií neskor�ích zootechnických jednotiek - plemien.
V súčasnosti sa na Slovensku chová pribli�ne 50 plemien a ich farebných rázov. Plemenné �tandardy sú zakotvené vo vzorníku plemien králikov Slovenského zväzu chovatežov a slú�ia ako �žachtitežské ciele pri selekcii na stanovené exteriérové znaky a vlastnosti.
Súčasné plemená králikov sa rozdežujú podža �ivej hmotnosti na vežké (obrovité), stredné, malé a maličké. Podža �truktúry srsti sa rozdežujú na plemená normálnosrsté, dlhosrsté (angorský, lí�či), krátkosrsté (rexovité) a plemená so zvlá�tnou �truktúrou srsti (saténový).
Medzi vežkými plemenami sa často u nás chová králik belgický obor. Plemeno je predstavované mohutnými zvieratami s dlhými u�nicami a �ivou hmotnos�ou v dospelosti cez 7 kg. Prvé králiky tohto exteriéru boli popísané okolo roku 1825 v okolí mesta Gent (dne�né Belgicko) a neskôr v severnom Francúzsku. Ďalej sa do tejto skupiny zaraďujú plemená francúzsky baran, moravský modrý a nemecký obrovitý strakáč, ktoré majú zrejme svoj pôvod v belgickom obrovi.
Skupina plemien so strednou �ivou hmotnos�ou je najpočetnej�ia nielen z hžadiska plemennej skladby ale aj počtu chovaných zvierat. V dospelosti dosahujú hmotnos� 3,5 - 4,5 kg. V súčasnosti je v slovenskom vzorníku zaradených 30 plemien a ďaž�ie desiatky ich farebných rázov. Zo stredných plemien sú u nás najroz�írenej�ie: vežký svetlý strieborný, činčila vežká, viedenské králiky, novozélandský biely, kalifornský, nitriansky a český strakáč.
Skupinu malých králikov so �ivou hmotnos�ou do 2,3 kg tvorí v slovenskom vzorníku 17 plemien, medzi ktorými sú u nás najčastej�ie chované malý baran, činčila malá, holandský, ruský a anglický strakáč.
Medzi maličké plemená dosahujúce v dospelosti �ivú hmotnos� 1,2 - 1,5 kg patria maličký baran, hermelín a maličký králik. V star�ej terminológii sa táto skupina označovala ako zakrslé králiky. V poslednom čase sú maličké plemená čoraz častej�ie chované aj v mestských bytoch ako spoločenské zvieratá.
.