Andulka

Popis:

		Andulka vlnkovaná (Melopsittacus undulatus) Andulka je najmenší ploskochvostý papagáj. Jej domovom je Austrália, ktorú obýva takmer celú, okrem pobrežných oblastí. Andulka je vtáčik nenáročný, ale pretože je od prírody zvyknutá na život vo väčších spoločenstvách, treba sa jej veľa venovať, alebo ich chovať v páre, prípadne i vo väčšom počte. Dokáže sa naučiť niekoľko slov i jednoduché melódie.

Má štíhlu postavu. Pôvodná andulka má na spodnej časti tela, kostrči a na vrchných chvostových perách trávovozelenú základnú farbu, ktorá ostro kontrastuje s jasnožltou maskou. Na hrdle má 6 čiernych hrdelných znakov, po bokoch 2 fialové lícne škvrny. Zadná časť hlavy, tylo, zadná časť hrdla a chrbát sú žltozelené s čierno-hnedým vlnkovaním. Ručné letky sú zamatovozelené, zvnútra žlté s čiernym lemom. Ramenné perá, posledné lakťové letky a krovky sú hnedočierne so žltým lemom. Dve najdlhšie chvostové perá sú tmavomodré, ostatné modrozelené so žltou škvrnou. Oko je modré, dúhovka žltá alebo biela. Zobák je rohovinovej farby, nohy sivomodré, pazúriky tmavé.

Pohlavné rozlíšenie: Samček má u prírodných anduliek nadnozdrie modré, samička hnedé.

• veľkosť 16 - 18 cm
• dĺžka chvosta 8 - 9 cm
• váha 30 - 40 g
• dĺžka života 12 až 14 rokov
• pohlavné dospievanie 3 - 4 mesiace
• počet vajíčok v znáške 3 - 6 (priemerne)
• znášanie vajec každý druhý deň
• začiatok sedenia na vajíčkach hneď po prvom vajíčku
• doba sedenia 18 dní
• doba pobytu mláďat v búdke 28 - 32 dní

História:
Andulka vlnkovaná bola po prvý krát opísaná Shawom v roku 1805, ktorý zverejnil jej popis a farebnú ilustráciu vo svojej knihe.Pomenoval ju Psittacus undulatus. Neskôr, v roku 1840 ju do Anglicka doviezol výskumník a maliar vtákov p.Gould. Veľmi rýchlo rástlo nadšenie pre chov týchto malých nenáročných vtákov, ktoré Goud premenoval na Melopsittacus undulatus, čo znamená "melodický papagáj s vlnovkami". Andulky sa začali dovážať v obrovskom množstve, čomu zabránila v roku 1894 austrálska vláda. Prvý úspečný odchov v zajatí bol hlásený v roku 1846 z Francúzska, neskôr v Anglicku, Nemecku, Holandsku, Belgicku. V roku 1872 sa objavila v Belgicku prvá žltá andulka, čo sa vtedy považovalo za obrovskú senzáciu, v roku 1878 sa objavuje aj modrá andulka (tiež v Belgicku), nadšenie bolo obrovské a každý chovateľ chcel chovať žlté a modré andulky, čo však nebolo možné, keďže v tej dobe ešte nepoznali zákony dedičnosti. Až v roku 1932, po tom čo H. Duncker a H. Steiner zverejnili zákony dedičnosti, sa začína s chovom farebných druhov, čoskoro sa na trhu začínajú objavovať andulky žlté, modré, biele, zelené. Krížením nových farebných plemien vznikali stále nové farebné varianty anduliek.


Kŕmenie:

	Ich najzákladnejšou stravou je zmes nasledovných semiačok, najlepšie v tomto pomere: 35% lesknica kanárska, 40% proso, 20% lúpaný ovos, 5% niger
	Ovos (lúpaný) je veľmi výživné krmivo pre svoj nízky obsah hrubej vlákniny, a množstvo hodnotných proteínov a vitamínov skupiny E a B. Ľahko stráviteľné živiny, ktoré sa nachádzajú v ovse priaznivo pôsobia na reprodukciu, ovos nielen zvyšuje sexuálnu aktivitu ale má pozitívny vplyv aj na kvalitu a lesk peria.
	Proso sa výživnou hodnotou vyrovná ovsu, má dostatok bielkovín aj stopových prvkou. Existuje viac druhov prosa ktoré sa líšia farbou pliev, tvarom aj veľkosťou. Najbežnejšie je proso žlté, červené, strieborné, japonské, talianske. Proso musí byť v pleve, lebo ináč ho nezjem.
	Lesknica je nepostrádateľná pre svoj vysoký obsah bielkovín a nízky obsah tuku, je veľmi výživná a ľahko stráviteľná, povzbudzuje temperament a pohlavnú aktivitu, tiež priaznivo pôsobí na kvalitu peria.
	Najchutnejšou zložkou potravy je určite klas senegálskeho prosa.
	Vajcová zmes je najlepšie proteínové krmivo, ktoré je nepostrádateľné predovšetkým v období hniezdnia. V čase odchove mláďať je potrebné aby bola neustále k dispozícii ale v treba ju často meniť pretože sa rýchlo kazí. Príprava: Vajce varené min. 15 minút nastrúhané na jemnom strúhadle zmiešame spolu s nastrúhnou mrkvou a piškótami. Zmes musí byť sypká, nie lepkavá. Podáva sa čerstvá, uskladniť sa môže do chladu max na 24 hodín.
	Z ovocia májú najradšej jablko, pretože je k dispozícii celý rok, najradšej ho máme bez šupiek, ktorá obsahuje popri trieslovinách a éterických olejoch aj ťažko stráviteľný tanín. Tiež májú radi aj hrušky, banány, čerešne, jahody, hrozno. POZOR na AVOKÁDO to je pre andulky jedovaté!
	Zo zeleniny je to najradšej mrkvu , pretože okrem toho že je chutná má aj vynikajúce dietetické vlastnosti a vysoký obsah karoténu. Majú ju radi celú ale aj nastrúhanú
	Zo zeleného krmiva májú najradšej púpavu , hlavne jej listy. Púpava podporuje nielen trávenie ale ovplyvňuje aj tvrorbu krviniek a látkový metabolizmus. Okrem púpavy je dobrá a hlavne zdravá žihľava, pre svoj vysoký obsah vitamínov (A). Nepohrdnú ani hviezdicou prostrednou, ale pozor , tá vo väčších množstvách vyvoláva hnačky podobne ako šalát.
	Ako doplnok im môžeme občas dať divú trávu, ktorú veľmi radi lúskajú.
	Z hore uvedenej zmesky (proso, ovos, lesknica) sa mnohým chovateľom osvedčilo naklíčené zrno, ktoré je výborné hlavne v zime keď je nedostatok zeleného krmiva. Je bohaté predovšetkým na vitamín E. Pri klíčeni sa tiež vytvárajú enzými, ktoré pozitívne ovplyvňujú trávenie. Osvečený recept: na 8 hodín dáme do vody zmes uvedého zrna, potom ho poriadne prepláchneme pod tečúcou vodou, dáme do sitka a preplachujeme každých 6 hodín, asi na druhý deň už vidieť milimentrové klíčky a vtedy je to pre andulky najchutnejšie.
	Tiež nevyhnutný pre andulky je piesok, ktorý okrem minerálnych látok obsahuje aj drobné kamienky ktoré zabezpečujú zrnožravým vtákom v svalnatom žalúdku potrebné rozdrvenie potravy.
	Minerálny látky, ktoré sú obsiahnuté aj v tomto minerálnom kameni, a sépiovej kosti sú nevyhnutné predovšetkým v období hniezdenia, keď sa v organizme samičky vo zvýšenej miere odbúrava predovšetkým vápnik, pri tvorbe vajcových škrupín.
	Veľa vápnika sa spotrebuje aj v čase rastu mláďat, pri tvorbe kostry a v čase pŕchnutia.
	Aby bol v krmive dostatok vitamínov odporúča sa sem-tam podávaťaj vitamínové s