Afrika

Afrika

Africký svetadiel sa rozkladá na západnej a východnej pologuli a po oboch stranách

rovníka. Na južnej pologuli sa nachádza plná tretina afrického kontinentu. Afrika je zo

svojimi 30,319,000 km2 druhým najväcším kontinentom, ktorému patrí viac ako pätina

pevniny. Z celkového poctu obyvatelstva sveta žije v Afrike nieco cez 10%, takže

priemerná hustota zaludnenia nepresahuje 16 obyvatelov na km2. Afrika zostala dlho

neznámou pevninou pre svoju neprístupnost, tropické klíma, pralesy, pustiny a iné

prekážky.

Povrch:

Afrika má nevelkú horizontálnu a vertikálnu clenitost. Európu oddeluje od Afriky

Stredozemné more na severe spojené Gibraltárskym prielivom (širokým asi 14 km) s

Atlantickým oceánom. Významnejšími zálivmi sú tu len Velká a Malá Syrta pri líbyjskom

a tuniskom pobreží, kde leží najväcší africký ostrov v Stredomorí Džerba. Jediné

suchozemské spojenie má Afrika s Áziou 120 km širokou Suezskou šijou. Za vlastné

kontinentálne rozmedzie sa pokladá Suezský prieplav, otvorený už v r. 1869. Za

Suezským zálivom delí africké pobrežie od Arabského polostrova. Za širokým

Mozambickým prielivom sa rozkladá Madagaskar (587 tis. km2), štvrtý najväcší ostrov

sveta. Oceánske ostrovy Seychely, Komory, Maskarény a dalšie sú väcšinou sopecného

pôvodu.

Africký štít, tvorený kryštalickými horninami, patrí k najstarším a najstabilnejším

geologickým útvarom na Zemi. Pokladá sa za zvyšok starej gondwanskej pevniny. Asi v

jednej tretine kontinentu na juhu a východe, vystupujú staré horniny štítu (Juhoafrický

štít) na povrch. Najmohutnejšia je sústava Východoafrického priekopu s radou

tektonických zlomov a sopiek, miestami dodnes aktívnych.

Povrch Afriky je možné rozdelit na tri základné oblasti: oblast Atlasu, oblast tabulových

plošín, vrchovín, rovín a pánvi a oblast východoafrických vysocín.

Atlas patrí k sústave tretohorních alpínskych pohorí. Cez svoju dialku takmer 2 000 km

zaujíma jen malú cast na severozápade kontinentu.

V plošinatej casti Afriky je daleko najrozlahlejšia pustinná oblast Saharsko-súdánskej

tabule, ktorá zahrnuje všetky typy púští. Vyniká medzi nimi púšt Sahara, takmer 9 mil.

km2 rozlahlá, s typickými tvarmi púštneho vetrania. Uprostred nej vystupujú vysoké

pohoria Ahaggar (3 005 m) a Tibesti (3 415 m). Na odkrytých saharských horninách sa

tvoria skalné púšte. Najsuchšia je Líbyjská púšt. Na juh od Cadskej panvy sa rozkladá

ešte rozsiahlejšia cast Konskej panvy na viac než 3 mil. km2. Rozlahlá panva Kalahari

Africký svetadiel sa rozkladá na západnej a východnej pologuli a po oboch stranách

Afrika