Cár a tkáč

i už bolo, či nebolo, žil raz jeden cár. Sedel si on raz na tróne, a tu k nemu prišiel cudzozemský vyslanec. Nepovedal ani slova, len urobil kriedou čiaru okolo cárskeho trónu a mlčky si stal obďaleč.

Začudovaný cár sa spýtal:

- Čo to znamená?

Ale vyslanec neodpovedal ani len slovíčkom.

Cára to veľmi znepokojilo. Zavolal k sebe všetkých svojich ministrov a všetkých svojich radcov a kázal im vysvetliť, čo značí tá čiara okolo trónu.

Ministri a radcovia si čiaru dobre poprezerali, ale vysvetliť nevedeli!

- Hanba! - povedal nahnevaný cár. - Hanba! Vari sa v celej krajine nenájde človek, ktorý by vedel uhádnuť, čo značí tá čiara okolo môjho trónu?

A cár vydal prísny rozkaz: zvolať všetkých mudrcov jeho cárstva, aby uhádli, čo znamená tá tajomná čiara. Ak to mudrci nevysvetlia, hovorilo sa v cárskom rozkaze, všetci prídu o hlavy.

Pustili sa ministri hľadať mudrcov. Obišli celé mesto a všetky dediny, zaklopali v každom dome...

Naostatok zočili ešte jeden neveľký domec. Vošli dnu, ale tam bolo prázdno a ticho, len kolíska visí z povaly a kolíše sa sama od seba.

- Čože je to? - čudujú sa cárski ministri. - Kto kolíše tú kolísku, veď tu nikoho niet...

Keď sa už dosť načudovali, prešli do druhej izby. V tej bola druhá kolíska a tá sa tiež kolísala, hoci tam nebolo ani živej duše.

Začudovali sa ministri ešte väčšmi a vyšli na strechu domu.

Na streche sa sušila pšenica. Ponad ňu lietali vtáci. Chceli si zazobať pšenice, ale nemohli: na streche bola upevnená trstina, knísala sa z boka na bok a vtákov plašila.

To cárskych vyslancov ešte väčšmi udivilo.

- Prečože sa trstina kníše? - spytujú sa jeden druhého. - Veď je bezvetrie a na stromoch sa nehýbe ani konárik, ani lístoček...

Zišli zo strechy a vošli ešte do tretej, poslednej izby. V tej izbe sedel tkáč a tkal.

- Čo sa to robí v tvojom dome? - spytujú sa cárski vyslanci.

- Prečo sa kolísky v prázdnych izbách kolíšu samy od seba? A prečo sa na streche kníše trstina, keď je bezvetrie?

- Nie je to nijaký div, - odpovedá tkáč. - To všetko robím ja.

- Vysmievaš sa z nás, či čo? - zvolali cárski ministri. - Ako to môžeš robiť ty, keď sedíš za krosnami a tkáš?

- To je celkom jednoduché, - povedal tkáč. - Priviazal som na krosná tri nite. Koniec jednej nite je uviazaný k prvej kolíske, koniec druhej nite k druhej kolíske a koniec tretej nite k trstine. Ako tkám, nitky sa pohybujú a kolíšu obe kolísky aj trstinu na streche.

Prizreli sa dobre cárski vyslanci a naozaj! Od krosien vedú tri nitky: dve ku kolískam a jedna k trstine.

- To je už tkáč! - zvolali všetci. - Veru nie horší od mudrca! Práve takého nám treba! Poď ty s nami k cárovi, možno uhádneš to tajomstvo.

- Najprv mi povedzte, aké je to tajomstvo, - povedal tkáč.

- K nášmu cárovi prišiel cudzí vyslanec, - rozprávali ministri. - Vytiahol kriedu a urobil čiaru okolo cárskeho trónu. A nikto nevie uhádnuť, čo to značí: ani sám cár, ani žiaden z jeho radcov. Teraz na cársky rozkaz hľadáme mudrca, ktorý by vysvetlil, čo značí tá čiara okolo trónu. Ak to uhádneš, cár ťa bohato obdarí.

Tkáč vypočul cárskych vyslancov a zamyslel sa. Potom vzal dve drevené bábky, s akými sa hrávajú deti, dal si ich do vrecka a začal chytať sliepku.

Vyslanci pozreli nechápavo jeden na druhého a spýtali sa:

- Načo ti je sliepka?

- Zíde sa, - povedal krátko tkáč a položil sliepku do košíka.

Vypravili sa všetci do paláca.

Tkáč sa poklonil cárovi, pozrel na bielu čiaru okolo trónu, pozrel aj na cudzozemské ho vyslanca, usmial sa a hodil pred neho tie dve bábky.

Vyslanec bez jedinkého slova vytiahol z vrecka za hrsť prosa a rozhodil ho po zemi.

Tkáč sa zasmial, vyložil z košíka sliepku a pustil ju k prosu. Sliepka sa dala bystro zobať proso, že o chvíľu neostalo z neho ani zrnko.

Nato cudzozemský vyslanec náhlivo a bez slova odišiel.

Cár i jeho radcovia s údivom hľadeli na to všetko, ničomu nerozumeli.

- Čo chcel ten cudzozemec? - spýtal sa cár.

- Chcel ti povedať, - riekol tkáč, - že cár jeho krajiny zberá sa s vojskom proti našej krajine a chce ju obkľúčiť zo všetkých strán. A ešte chcel vedieť, či sa poddáš, alebo budeš bojovať. Nuž to značí čiara okolo tvojho trónu.

- Tak, - povedal cár. - Teraz už rozumiem. No neviem, prečo si hodil pred neho tie bábky.

Tkáč odpovedal: .

- Hodil som ich preto, aby pochopil, že sme silnejší ako oni. "Ste oproti nám len deti, preto radšej seďte doma, hrajte sa s bábkami a prestaňte rozmýšľať o vojne."

- Tak je, - povedal cár, - teraz už rozumiem aj tomu. Ešte mi vysvetli, prečo cudzozemec rozhodil po zemi proso a prečo si ty pustil z košíka sliepku.

- Ani to nie je ťažké, - riekol tkáč. - Rozhodil po zemi proso, čím chcel povedať, že majú vojska, ktorému niet počtu. Nato som ja pustil na proso sliepku, a tým som povedal, že ak pôjdu proti nám, neostane z nich nažive ani jeden.

- Porozumel tomu cudzozemec?

- Istotne po rozumel, lebo utiekol!

Cár bohato obdaroval múdreho tkáča a povedal mu:

- Vieš čo, tkáč? Ostaň tu! Budeš mojím hlavným ministrom!

- Nie, - odpovedal tkáč, - nechcem byť tvojím ministrom. Mám svoju robotu.

A odišiel.